I want to die

Stories never ends, bud every story has END. --" každý príbeh má svoj začiatok aj koniec. Je iba na nás kedy to ukončíme" Okolie zahaľovala temnota. Vo vzduchu bola cítiť neistota z neznáma. Jediná Lexa vedela, že v tento moment sa bude musieť rozhodnúť. Rozhodnúť sa pre nový začiatok alebo ďalší koniec v jej neúspechoch. Na svojich pleciach mala mnoho mŕtvych a padlých vojakov, ktorí bojovali po jej boku. Ale tentokrát to bolo iné. Vo vzduchu bolo niečo, čo ju nútilo premýšľať a rozhodnúť o jej osude. Lexa vedela, že to je krok vpred a bude musieť myslieť na riziká vyskytujúce sa s touto situáciou. Svojich najlepších mužov, ktorí dokázali pri nej bojovať v každej situácií zhromaždila na jednom mieste. Nechcela ich do ničoho nútiť. Nechcela si vyberať ona sama a kvôli tomu im dala možnosť ich vlastnej voľby. "- Chcem vám povedať, že tentokrát to nebude také ľahké. Nie je to boj, kde by sme si vedeli zrovnať sily so svojimi súpermi. Je iba na vás či budete chcieť riskovať svoje životy alebo nie" Jej hlas znel tvrdo a odhodlane. Sama sa chcela presvedčiť o tom, že je to dobrá cesta k tomu dostať mnoho odpovedí na nepoložené otázky. Jej národ, krajina, ktorá sa na ňu spoliehala. Lexa a mnoho ďalších ľudí videli, že ich Zem pomaly zomiera. Lexa si myslela, že to, čo hovoria staré maľby a legendy sú iba rozprávky pre neposlušné deti. --- Každý večer, keď sa deti vrátili z večere si posadali do kruhu. Nepokojne čakali na svojho učiteľa, ktorý ich mal na starosti. Každý deň, rok po roku počúvali ten istý príbeh. keď sa starší muž v strednom veku usadil na svoje miesto a vytiahol niekoľko starých kníh deti stíchli a pozorne počúvali. Poznali ten príbeh už naspamäť. Vedeli prerozprávať každé slovo, ktoré sa im vrylo do mysle. Ale stále tu bolo niečo čo ich na tomto príbehu fascinovalo. Muž sa z plných pľúc nadýchol a začal hovoriť príbeh, ktorý počul od svojich rodičov a tí opäť od svojich. Legenda, ktorá sa tradovala už niekoľko generácií. "- Ešte pred tým ako sme sa narodili tu žili ľudia, ktorí si nevážili túto Zem. Spoliehali sa na jej zdroje a vymýšľali nové veci ako všetko zdokonaliť. Autá, motocykle. Rôzne vylepšenia bežného života. Na toľko ich to zmenilo, že celé dni presedeli vo svojich obytných príbytkoch a sústredili sa iba na niečo, čo bolo pred nimi. Niekto tomu hovoril televízor, niekto obrazovka. To sa už nedozvieme aká bola pravda. Chceli stále niečo viac. Nestačili im polia a čistý vzduch. Lesy plné zdravých zvierat, ktoré im mohli dať obživu. Ale s veľkým pokrokom prišlo niečo, čo dokázalo zničiť ich krajinu. Matka príroda, ktorá sa pozerala na to ako si ľudia nevážia jej dobrosrdečnosť na nich poslala zlobu. Postupne ich odoberala o všetko. O vodu, o pôdu a nakoniec aj o vzduch. Mnoho z ľudí zomrelo. Upadlo do spánku. Hovorí sa, že matka príroda neskončila. Hovorí sa, že jej zlosť bude postihovať našu Zem každé storočie." Lexa tento príbeh počúvala každý rok. Predstavovala si to a teraz jej to všetko dávalo zmysel. Jej krajina sa obracia chrbtom. Strácajú pôdu pod nohami a ich jedinou možnosťou je vydať sa niekde kde ľudia dokázali prežiť. Ku hviezdam. (... niečo čo mi vzniklo v hlave. Možno to nemá zmysel ale chcem v tom pokračovať ...)